Okruh okolo Durmitoru

Autor:
dominika.zv
Ohodnotenie:

Kráľovský prstenec okolo Durmitoru, ako ho cestovky nazývajú, je veľmi výživná cyklotúra, čo sa týka potreby fyzických síl. Nastúpaných 2800 výškových metrov hovorí samo za seba.

Trasa: Žabljak - Mala Crna Gora - Sušicke jazero - Nedajno - Trsa - Todorov Do - Sedlo - Žabljak
Údaje z nášho GPS:
Vzdialenosť:
89 km
Cekové stúpanie: 2805 m
Celkové klesanie: 2736 m
Minimální výška: 1184 m n. m.
Maximální výška: 1945 m n. m.

Začíname v Žabljaku na 1453 m.n.m. a hneď nás čaká stúpanie do najvyššieho bodu trasy - 1945 m.n.m. Prvé kilometre vedú cez lesík po veľmi dobrej asfaltke, ktorú by ste tu v živote nečakali. Stúpanie si ešte celkom užívame, nie je teplo, les nás chráni od teplých slnečných lúčov. S naberanými výškovými metrami sa aj les pomaly stráca a ocitáme sa niekde v kopcoch nad mestečkom pričom je tu nádherný výhľad na celý Durmitor. Radosť zo šliapania nám kazia len naložené nákladné autá, ktoré nás vkuse predbiehajú a my sa im na úzkej cestičke vždy musíme vyhnúť. Holt, väčší má prednosť. Naložené tatrovky sme ale aj tak potom dobehli pri klesaní do osady Crna Gora. Pred osadou sme odbočili na Sušicko jazero. Cesta chvíľu vedie ešte po asfaltke ale potom je treba odbočiť na štrkovú cestu dole do kaňonu Sušice. Pri odbočke stojí vyberač poplatku a hneď sme ľahší o 6 Eur. Tento asi 10 km úsek je jediný, ktorý vedie po nespevnenej ceste, tzv. šotoline. Prudké klesanie a rozbitý povrch nie je dobrá kombinácia a pár krát som mala na mále, aby som neskončila na zemi. K tomu sa občas pridal kúdol prachu po jeepoch, ktoré taktiež ako my obchádzajú Durmitor ale na 4 kolesách. 5 km klesania sa mi zdalo nekonečných ale vytúžené dno kaňona sa blížilo. Jazero Sušice bolo úplne vyschnuté, tiekol tu ale prameň, kde sme si doplnili vodu. Chviľu oddych s vyčerpávajúcou predstavou, že pred nami máme stúpanie do rovnakej výšky, z akej sme pred chvíľou zliezli. Pri stúpaní sme si na niektorých prudkých šotolinových úsekoch bicykle potlačili. U mňa tých úsekov bolo celkom dosť:).  Ale nakoniec sme to vyšli a odmenou nám bol pohľad na druhú stranu kaňona, odkiaľ sme pred chvíľou zišli. Celkovo to vzdušnou čiarou nemohlo byť viac ako kilometer. Taký most by sa tu celkom zišiel ale na druhej strane potom by to už nebolo ono :) .

Pred nami bola ešte viac ako polovica cesty. Teraz už ale len po asfaltke. Cesta sa vlnila hore dole po kopčekoch. Prestávku sme si dali na druhej strane národného parku v osade Trsa. Jedna z dvoch reštaurácií zo štyroch domoch, ktoré tu boli, bola otvorená. Klasické menu pljeskavica a jahňacia polievka. Či už sme boli taký hladní ale bolo to ozaj výborné. Posilnení sme pokračovali ďalej hore-dole po kopcoch. Asfaltka sa opäť vlnila cez les až sa pred nami rozprestrela široká pláň s kopcami Durmitoru po ľavej strane. Cesta tu opäť začala stúpať cez polia do výšav. Vystúpali sme si do pár priesmykov a túžobne očakávali, ktorý bude ten posledný – Sedlo. Vždy keď sme si nastúpali pár desiatok metrov tak o chvíľiu za kopcom sme si ich zišli a takto sme sa dostali až do výšky 1900 m.n.m. Odtiaľto sme si opäť skoro 200 výškových metrov zišli dolu aby sme si ich následne vystúpali konečne do Sedla. Napočudovanie mi tento posledný dnešný výšľap neprišiel až taký náročný. Už som vedela, že odtiaľ nás čaká dlhý zjazd až do Žabljaku, na ktorý som sa od rána tešila.  Vlastne som sa viac tešila na pivo, na ktoré sme sa hneď pri prvej príležitosti v Žabljaku zastavili. Do kempu sme to mali potom našťastie už len na skok :).