Klaipéda - Nida (11.deň)

Štát:
Litva
Ohodnotenie:

Prechod Kuršskou kosou po nenáročnej cyklotrase bol príjemný až na počasie, ktoré nám opäť dožičilo pár výdatných kvapiek dažďa.

Ráno sme dosť dlho sušili stan, pretože kemp sa nachádza v borovicovom lesíku, kde si slnečné lúče len ťažko hľadajú cestu. Ale na jedenástu sme trajekt na Kuršskú kosu stihli. Kuršská kosa, nazývaná aj Európska Sahara je unikátne miesto. Je to 97 km dlhý piesočnatý výbežok zeme. V najširšom mieste má len 3,8 km. Väčšia časť patrí Litve – 52 km, zvyšok je pod správou Kalingradskej oblasti. V oboch krajinách je Kuršská kosa vyhlásená za Národný park. Ale nie je národný park ako národný park. Na litovskej strane je pre cyklistov vyhradená cyklotrasa mimo hlavnej cesty. Prechádza popri vysokých piesočných dunách zo strany od Baltického mora a od strany od pevniny zas prechádza rybárskymi osadami až do Nidy – mesta len 2 km od ruských hraníc. Je to najrušnejšie mestečko, kde ročne prichádza množstvo turistov. Keďže dnes sme mali pred sebou opäť len niečo cez 50 km, večer sme sa chceli konečne okúpať v Baltskom mori. Ale počasie nám nepraje. Od rána je pod mrakom a občas spŕchne. Ale našťastie sa znovu spustí lejak až po rozložení stanu v jedinom kempe pri Nide. Ceny sú tu ako v hotely, zjednať sa nedá. Stanovať sa na Kuršskej kose len tak v prírode nedá a tak ani nemáme na výber. Ešte sa stihneme skryť na terasu reštaurácie a prší a prší dve hodiny. Nevadí aspoň sme sa dobre najedli. Nakoniec k večeru aj vyšlo slnko a tak sme sa ešte vybrali pozrieť na ozajstnú púšť. Hneď pri kempe je odbočka do strmého kopca. Odtiaľ je nádherná výhliadka na celú kosu, litovskú aj ruskú stranu. Môžete vidieť, že kuršská kosa nie je ozajstná púšť, len 25% zaberá piesok, zvyšok je borovicový les.