Svetciems - Riga (6.deň)

Štát:
Lotyšsko
Typ ubytovania:
Kemping
Ohodnotenie:

Dnes nijak zvláštny deň. Len šliapanie do pedálov a myšlienka, že tam niekde 100 km pred nami je Riga, kde si dáme opäť deň pauzu.

Ráno som sa zobudila s opuchnutými očami a zapchatým nosom – alergia na prírodu, vravím si. Aj preto sme dnes vyrazili z kempu prekvapivo už o desiatej. Treba ujsť všadeprítomnému peľu. Dnešný deň nebol nič iné len opať o premáhaní samých seba. Pred nami bolo 95 km do Rigy po rušnej Via Baltica, kde ste akurát tak mohli hypnotizovať krajnicu, aby ste sa trochu zabavili. Ja som ešte k tomu počítala kamióny. Za štvrť hodinu som ich napočítala 16, celkom dosť. Musím ale povedať, že vačšina sa nás snažila oblúkom obísť. Samozrejme nesmiem zabudnúť pripomenúť nášho kamoša – protivietor, ktorý nám veselo fúkal už od rána. Našťastie vačšina cesty bola z oboch strán krytá stromami a tak sme boli pred ním aspoň trochu ušetrený. Na obed sme sa zastavili v meste Saulkrasti, kde sa práve konal jarmok, takže všade bolo plno ľudí. My sme hneď zamierili do cafejnice – bistra, kde som prvýkrát ochutnala miestnu studenú cviklovu polievku – Šaltibarščai. Bola to láska na prvý glg. Odvtedy všade, kde bola príležitosť som si ju musela dať. Inak sme mali ešte 30 km do Rigy ale bolo to o to horšie, že premávka začala hustnúť. Radšej som už tie kamióny ani nepočítala. Dostať sa do Rigy inak ako po diaľnici podľa našej mapky nebolo možné. Pri meste Adaži sme sa zastavili na pumpe, aby sme sa poradili. Slečna za pultom hovorila o nejakej cyklotrase. Po nie veľmi presných informáciách sme sa teda rozhodli ísť rovno po vedľajšej ceste cez mesto Adaži.
Cyklotrasa alebo skor chodníček, tu naozaj bola. Viedla rovno popri diaľnici. Asi po nejakých 7 km cyklotrasa záhadne zmizla. Našťastie, oproti nám šli cyklisti a tak sme ich zastavili. Hovorili, že tento úsek nie je ešte dokončený, a že nás radšej prevedú cez nejaké ich skratky. Mali sme štastie lebo odtiaľto by sme sa sami ozaj nedostali. Doviedli nás pred začiatok Rigy odkiaľ sa už nedalo stratiť. Cyklotrasa viedla až do centra mesta. My sme mali v pláne ubytovať sa v mestskom kempe Riga city camping na druhom brehu rieky Daugavy. Ešte že sme mali GPS súradnice kempu, inak by sme tam netrafili. Lotyši a už nehovorím o Estóncoch si veľmi nepotrpia na reklamy. Popri cestách sme nevideli skoro žiadny bilboard ale ani v mestách nemajú veľa reklamných pútačov. Kemp sa nachádza v priemyselnej časti Rigy ale do centra to je 2,5 km. V kempe sme neboli sami naložení cyklisti. Bola tu jedna bulharská rodina (otec, mama a ich asi 15 ročný syn), ktorý nás svojou výbavou veľmi zaujali. A my ich tou našou asi tiež. Vpredu na bicykloch mali pripevnený drevený košík, vzadu na nosiči klasickú cestovnú tašku, stan mali klasiku ale večer si ho ešte obalili  do jedného veľkého sáčku, ktorý potom vo vetre celú noc šušťaľ. V dnešnej ponuke z množstva nepremokavých materiálov si vybrali ten najjednoduchší a najlacnejší. Ktovie ale či bol aj taký funkčný. Ráno som neverila vlastným očiam, keď vytiahli neviem odkiaľ klasický hliníkový čajník. No nič káva ráno musí byť. Naopak Bulharka zas nevedela oči spustiť z našich tašiek a čo sa do nich všetko zmestí. Ráno, keď sme dali ako vždy sušiť horný kryt stanu, odhalili sa všetky naše povyťahované veci, ktoré sa nám večer už nechcelo ukladať. Bola to taká naša výstava všetkých potrebných aj menej potrebných vecí, ktoré sme si zo sebou niesli. Aj keď bohužiaľ takým kúskom ako hliníkový čajník sme sa naozaj nemohli pýšiť. V Rige sme sa rozhodli ostať jeden celý deň a trochu si opať oddýchnuť od sedadla bicykla.