Z Petrohradu na hranicu s Estónskom

Štát:
Rusko
Ohodnotenie:

Do Ivangorodu, hraničného mesta to je z Petrohradu 180 km. Keďže sme videli ako Rusi jazdia po cestách, nechceli sme pokúšať osud a tak sme radšej zvolili variantu dostať sa z Petrohradu na hranice s Estonskom vlakom.

Vlaky v Rusku sú celkom lacné ale kupovanie lístka, keď neviete po rusky, Vás bude stáť veľa sily. V Petrohrade sú 4 vlakové stanice: Moskovskiy station, Vitebskiy station, Baltiyskiy station , Finlyandskiy station. Vlak do Ivangorogu odchádza z Baltiyskiy station, čo sme sa dozvedeli až potom, ako sme obehli Moskovskiy station a Vitebskiy station, kde nám tety za okienkami vôbec nerozumeli a to ani moje pokusy o kresby bicyklov moc nepomohli . Ale nakoniec sme v hosteli poprosili, aby nám napísali presne aký lístok chceme a potom to už bolo celkom jednoduché. Inak taká zvláštnosť, že na všetkých staniciach pri hlavných okienkach vždy stojí rada ľudí (aj my sme si tam pekne vystáli radu asi pol hodinu a potom sme zistili, že sme na zlej stanici). Neprišli sme na to, prečo si tí ľudia tak dlho kupujú lístky. Rozmýšľali sme, že to bude preto, že si tí ľudia kupujú lístky niekam do ďaleka a možno vybavujú zľavy. Ktovie. Inak Rusi sú strašne drzí, čo sa týka čakania v radoch, takže si strážte, kto je pred vami, či za vami lebo môže sa ľahko stať, že vás niekto len tak predbehne.
Lístok sme si nakoniec kúpili až hodinu pred odchodom vlaku, úplne to stačí a my sme sa zbytočne už prvý deň plašili, či zoženieme lístok. Vlak prišiel malý, a samozrejme nemal vyhradené miesto pre uloženie bicyklov a tak sme si ho vyhradili sami - v prvom vagóne v uličke. Ibaže po 10 minútach prišla za nami sprievodkyňa, že teda jej sa zle bude prechádzať popri našich bicykloch a že si ich máme preniesť na druhý koniec vlaku (to nám povedala 5 min. pred odchodom). Našťastie sme to stihli, ibaže už o nás vedeli všetky tetušky vo vlaku, ktoré nám prekvapivo chceli veľmi poradiť, kam si tie bicykle môžeme dať.

Do Ivangorodu ide len jeden vlak za deň, pričom ide každý deň okrem soboty. Odchod má 18:40 z Baltiyskiy station. Lístok si stačí kúpiť pred odchodom vlaku. My sme si ho chceli kúpiť skôr ale je to zbytočné. Cesta do Ivangorodu trvá 3 hodiny ale po prechode hranicami sa posúva čas o hodinu dopredu takže máte ešte hodinu k dobru.

Prechod hranicou:
Prechodu hranicou sme sa trochu obávali, pretože sme vedeli, že Rusi to neberú na ľahkú váhu. Pre peších alebo aj pre nás s bicyklami bol osobitný prechod s dvoma prepážkami, samozrejme len v jednej bol colník. Pred nami bolo asi 15 ľudí, čo nebolo až tak veľa ale aj tak sme strávili čakaním trištvrte hodinu. Nakoniec sme bez problémov prešli ruskou hranicou a čakala nás ešte estónska strana, tam z toho nerobili vedu a žiadna rada tam nebola. Ruský Ivangorod je na jednej strane rieky, na druhej strane rieky je estónske mesto Narva. Mesta sú od seba vzdialené čo by kameňom dohodil a predsa je vidieť obrovský rozdiel medzi Ruskom a Európou, budovy, cesty, obchody, ľudia boli takí viac európsky a benzín bol opäť drahý 1,27 Eur oproti 32 rub (čo nie je približne 85 centov).
V Narve žije 97% Rusov, nečudujem sa im, určite tu majú vyšší štandard ale nakupovať potraviny chodia aj tak do Ruska. Pred nami v rade na hranici niesli skoro všetci tašky s nákupom.