Viareggio - Pisa - Viareggio (9.deň)

Štát:
Taliansko
Autor:
dominika.zv
Ohodnotenie:

Na Pisu sme sa veľmi tešili a veru sme sa aj mali na čo. Nádherný pohľad na celé námestie Piazza del Duomo mínus turisti = nezabudnuteľný zážitok. Cestou späť určite nevynechajte historické mesto Lucca obohnané ešte doteraz zachovalými hradbami.

Keďže sme mali deň k dobru rozhodli sme sa ostať vo Viareggio a do Pisy ísť na bicykloch bez tašiek. Cesta do Pisy nie je náročná, stále rovinka. Najhoršie sú ale zase autá, ktorých je tu dosť veľa. Slávna šikmá veža sa nachádza na námestí La Piazza del Duomo, ktoré je celé zapísané do svetového kultúrneho dedičstva UNESCO. Námestie je z dvoch strán uzavreté hradbami a uprostred na obrovskej trávnatej ploche „trčia“ do neba tri nádherné mramorové stavby a to baptistérium, katedrála a šikmá veža.

Baptistérium je okrúhla budova postavená zo šedého mramoru v 12. storočí (aj keď celkovo budova sa stavala až do konca 13.storočia). Je to najväčšie baptistérium (krstiteľnica) v Taliansku s priemerom 107 metrov. Urpostred námestia Piazza del Duomo alebo nazývaného aj Piazza dei Miracoli (námestie zázrakov) sa nachádza katedrála postavená už začiatkom 12.storočia. Hneď vedľa nej sa nachádza slávna šikmá veža – zvonica postavená osobitne mimo katedrálu. Stavba zvonice začala v 12.storočí a až po skoro 180 rokoch bolo postavené jej posledné šieste poschodie s priestorom pre zavesenie zvonu. Šikmá veža sa preslávila aj tým, že na nej fyzik Galileo Galilei, ktorý sa tu narodil v roku 1564, prevádzal merania a štúdiá o gravitácii a voľnom páde. V 20. Storočí sa veža začala už príliš nebezpečne odkláňať od svojej osy a to až o viac ako 5 metrov. V roku 1990 bola preto pre verejnosť uzavretá a začalo sa so záchranárskymi prácami. Práce boli úspešné, šikmá veža sa trochu „narovnala“ a dnes je odklon od osy okolo troch metrov. Veža bola znovu otvorená v roku 2001 a dnes za vstup do nej zaplatíte za osobu 15 eur. Takisto aj za vstup do katedráli a baptistéria sa platí. Za oba je to za osobu 6 eur.

Do Pisy sa oplatí prísť určite pred poludním, keď tu ešte nie sú kvantá turistov. Poobede sa už horko-ťažko pretlačíte davom a celé námestie vyzerá ako blší trh. Námestie zázrakov je naozaj krásne ale vychutnať si ho s ďalšou tisíckou ľudí sme si nevedeli predstaviť a tak sme vyrazili ďalej. Cestu späť sme šli okľukou cez Luccu, odkiaľ nám na druhý deň išiel vlak do Bologne. Lucca nás ale milo prekvapila, nevedeli sme, že je to krásne historické mesto. Prvé, čo vás zaujme sú vysoké zachovalé hradby, ktoré obkolesujú historické centrum mesta. V minulosti slúžili na obranu, dnes je okolo hradieb vytvorený park popretkávaný chodníčkami. Za hradby sa autom môžete dostať len 4 hlavnými bránami zato pre peších je vstupov oveľa viac. Prechádzka mestom s obzretím si hlavných pamiatok vám môže trvať nie viac ako hodinu ale myslím, že potárať sa po meste dlhšie stojí za to. Na turistických informáciách vás samozrejme hneď vybavia mapkou, „odrapkajú“ vám kde a čo vidieť a ste pripravený vyraziť na objavovanie. Okrem nádherného kostola San Michele, či amfiteátrovitého námestia Piazza Anfiteatro musíte určite navštíviť aspoň jeden z mnohých obchodíkov so šunkou, syrmi, olivami, či miestnymi špecialitami, ktorých vôňa vám bude rezonovať v nose ešte dlho. Okrem iného je Lucca mestom umelcov, ktorých tu nájdete spievať, hrať, či kresliť. Nás zaujala dvojica írskych „mládencov“ hrajúcich na harfách pesničky od Michael Jaksona, Madony či Depeche Mode, pričom nám behali zimomriavky po tele. Po dostatočnom naplnení nášho umeleckého ducha sme sa pomaly vybrali späť „domov“ do kempu. To sme ale netušili, že predposledný deň cesta nás ešte bude čakať celkom dobý stupák. A tak do 30 km vzdialeného Viareggia sme išli cez skoro dve hodinky. Znovu bolo na ceste veľa áut, ktoré nás prenasledovali až do kempu. Našťastie aspoň kemp bol ďalekop od cesty a tak sme sa poslednú noc v Taliansku vyspali výborne.