Weggis - Andermatt (2.deň)

Štát:
Švajčiarsko
Autor:
Dominika.zv
Ohodnotenie:

Odporúčané ubytovanie

Po vlnitom teréne popri jazere sa dostanete na druhú stranu Lucernského jazera do mestečka Altdorf. Odtiaľ to je už len do kopca do lyžiarskeho strediska Andermatt ležiaceho vo výške 1434 m.n.m.

Cesta z Weggis do Brunnenu popri brehu jazera je nenáročná a môžete sa pomaly rozohriať na dnešné stúpanie do 1400m.n.m. Z Brunennu do Altdorfu (poslednému mestu pri Lucernskom jazere) je to asi 10 km a tu vás čakajú aj prvé kopce a tunely. Tunel pre cyklistu (z môjho pohľadu) je najväčšie zlo. Zvuk motorov áut a motoriek sa hlasite odráža od stien, vzduch je ťažký od výfukových plynov, často sú tunely zle osvetlené a keď chýba širšia krajnica je to peklo. Našťastie na tomto úseku Švajčiari mysleli aj na cyklistov a ak práve cykloycesta nevedie bočným tunelom alebo cestou mimo tunela, vždy tu máte aj rozšírenú krajnicu. Villiam Tell Villiam Tell je hrdina, ktorý oslobodil Švajčiarsko od habsburgského útlaku. Keďže sa nechcel podriadiť cisárskej moci, bol zajatý a ako trest za svoju drzosť musel lukom zostreliť jablko na hlave svojho syna, čo sa mu aj podarilo. Tell sa ale aj napriek tomu nezbavil svojho úmyslu zabiť tyranského panovníka Gesslera. Ten ho zo strachu uväznil. Tellovi sa ale podarilo utiecť a nakoniec Gesslera naozaj zabil. V Altdorfe v Burger Kingu sme si doplnili sily a vodu a pokračovali smerom do centra. Traduje sa, že Altdorf je mesto, kde Viliam Tell zostrelil z hlavy jablko svojho syna a preto na hlavnom námestí nájdete sochu Villiama Tella a jeho syna.

Za Altdorfom ešte niekoľko kilometrov vedie po rovinke ale v mestečku Erstfeld už začína stúpanie. Zo začiatku to je fajn, aj keď cesta tu je už úzka a na bočný pruh pre cyklistov neostalo miesto. Síce je táto cesta označená ako časť Severo- Južnej cyklotrasy vôbec sa to na žiadnu cyklisticky prijateľnú, kľudnú cestu nepodobalo. Vedľa tejto hlavnej cesty vedie diaľnica, na ktorej bola akurát zápcha a preto veľa vodičov využilo práve túto bočnú cestu. Možno k tomu pridalo aj to, že bola sobota, začiatok víkendu a veľa ľudí odchádzalo na dovolenky ale množstvo áut , ktoré popri nás prechádzalo bolo neuveriteľné. Najhorší úsek nás čakal ku koncu. Dolina, ktorou sme šli sa postupne zužovala a čím vyššie sme stúpali tým sa cesta viac kľukatila, bola strmšia. Na niektorých miestach sú vytvorené polotunely - otvorené z jednej strany. Čo ale bolo aj tak jedno pretože smrad a hluk z toho množstva áut bol ako v zatvorenom tuneli. Našťastie ku koncu prúd áut zoslabol a my sme sa ocitli v Andermatte, kde sme sa rozložili v kempe pod lanovkou.

Asi 2 km pred mestom sa môžete po ceste zastaviť pri diablovom skalnom moste, ktorý je opradený legendou. Táto legenda hovorí, že miestny obyvatelia chceli postaviť most nad divokou riekou Reuss, ktorá tadiaľto preteká ale nevedeli ako. Zo zúfalstva jeden z obyvateľov vyriekol diablovo meno a ten prišiel a sľúbil im, že most postaví. Dal si ale podmienku a to, že si vezme prvého, kto prejde mostom. Obyvatelia ale prvého koho poslali mostom bola koza a tak nakoniec diabla prekabátili.