Výstup na Kriváň

Trasa: Tri studničky – Malý Kriváň – Daxnerovo sedlo - Kriváň – Jamské pleso – chata kpt. Rašu – Tri studničky
Prevýšenie: stúpanie 1435 m, klesanie 1435 m
Náročnosť:
Tursitická značka: zelená, modrá, červená

Náš najslovenskejší končiar, na ktorý by mal každý Slovák aspoň raz vyliezť. Je to fyzicky náročnejší výstup ale zvládli to aj menšie deti, ktoré sme na vrchole videli. Keďže my sme sa na Kriváň vybrali v turisticky obľúbenom čase: leto, slnečno, sobota, tak nás na vrchole bolo celkom dosť. Jeden malý chlapec pred nami celkom trefne poznamenal: „Ociii a zmestíme sa tam hore?“. Nakoniec sme sa pomestili, veď dobrých ľudí sa všade veľa zmestí a aj na vrchole Kriváňa. Síce nás tam bolo ako múch na hnoji, ale keď už sme na tak národnom kopci, mohli sme byť hrdí na to, že sa nás tu toľko turistiky chtivých Slovákov stretlo. Pekne sme sa vyhrievali na slniečku a kochali sa nádherným výhľadom na naše Tatry.

A teraz k výstupu:
Začíname na Troch Studničkách v nadmorskej výške 1140 m.n.m., dnešným vrcholom bude 2494,7 m.n.m., takže máme toho pred sebou celkom dosť. Cesta vedie po zelenej značke cez les, ktorý je na niektorých miestach vyschnutý, pravdepodobne od lykožrúta. Neskôr prechádzame do pásma kosodreviny, odkiaľ sa vám ponúkajú nádherné výhľady na Nízke Tatry. Aj keď sme zdola vyrážali o pol deviatej, pár nadšencov sme už stretli schádzať dole. Východ slnka na Kriváni musí byť parádny. My stúpame serpentínami stále vyššie až do Krivánskeho žľabu. Na jeho konci sa dostávame na rázcestie zelenej a modrej značky. Odtiaľto už pokračujeme po modrej na vrchol Malého Kriváňa. Terén je skalnatý a strmší a začína hustnúť premávka. Teraz sa ozaj cítime ako na magistrále, pred nami hlúčik ľudí za nami hlúčik. Na vrchole sme za trištvrte hodinu. Fotka s dvojkrížom musí byť, posilníme sa Horalkou a ide sa späť dole. Tentoraz ideme po modrej značke opäť cez Malý Kriváň až k Jamskému plesu. Zostup sa mi zdal dlhší ale za hodinku a pol sme už boli pri Jamskom plese. Tu sme sa napojili na červenú značku – Tatranskú magistrálu. Tu sa už ide relatívne po rovinke cez les. Nakoniec sme to zvládli za necelých 6 hodín, unavení ale šťastní a hrdí na tie naše malé veľhory.