Kazbegi - Base Camp, bývalá meteostanica (1.deň)

Štát:
Gruzínsko
Autor:
dominika.zv
Ohodnotenie:

Prvý deň prevýšenie cez 1400 metrov sme si trochu skrátili autom. Od kostolíka sme potom vystúpali až do základného tábora k meteostanici. Kazbek sa pred nami skrýval až do večera, keď sa nám na chvíľu obnažil ale potom nám to vynahradil ďaľšie dni v bezoblačnom počasí.

1.deň

  • Kazbegi – kostolík Tsminda Sameba (1730mnm – 2170mnm) – autom
  • Kostolík Tsminda Sameba – prvé táborisko (2170mnm – 3000mnm)
  • Prvé táborisko – Base camp, bývalá metostanica (3000mnm – 3670mnm)

 

Ráno sme boli trochu spomalení, a kým sme si všetko zbalili, bolo už 10 hodín. Na to, že sme chceli dnes vystúpiť až k meteostanici do (3670mnm) sme mali trochu spoždení. Nakoniec sme sa rozhodli pre odvoz taxíkom ku kostolíku Tsminda Sameba a takto si ušetriť aspoň 400 výškových metrov v strmom stúpaní lesom. Taxíkom sme sa ale najprv nechali zaviesť k požičovni Mountain Travel Agency, ktorá je hneď v centre. Po troche zjednávania (aj keď majiteľ je celkom drsný chlap) sa nám podarilo aspoň trochu znížiť sumu tak, že nás to na osobu na tri dni vyšlo 115 Lari. Odtiaľto nás ešte náš taxíkár vzal k stanici horskej služby, ktorá je za odbočkou  za mostom smerom už ku kostolíku. Registrovať sa u horskej služby nie je asi povinnosťou alebo o tom veľa ľudí ešte nevie. My sme sa pre istotu ohlásili ale, keď sme po 4 dňoch zišli z Kazbeku a prišli sa znovu nahlásiť, že sme v poriadku dole, v knihe, kde si nás zapísali po nás už nijaké mená nemal zaznačené. Horský záchranári, ako sme neskôr pri výstupe zistili si privyrábajú nosením batohov (alebo teda skôr vedením koňa, ktorý tie batohy nesie) turistom do základného tábora k meteostanici.

Ku kostolíku vedie ako inak rozbitá prašná cesta, ale Gruzínci si z toho hlavu vôbec nelámu, myslím, že to berú ako platenú zábavku. Čím väčší výmol tým väčšia sranda :). Hneď ako cesta vychádza z lesa začína turistický chodník na Kazbek. Nie je ho vidno ale určite tu budú stáť autá. Inak známy fotogenický kostolík Tsminda Sameba je odtiaľto asi pol kilometra vzdialený, kam ale nemusíte zachádzať, ak sa teda naň nechcete pozrieť zblízka.

 

Tursitický chodník najprv  prechádza cez brezový lesík až vyjdete na lúku. Chvíľu sa ide traverzom a potom sa pokračuje stúpaním do sedla. Odtiaľto už vidíte ľadovec a pri dobrom počasí aj Kazbek. My sme to šťastie nemali a Kazbek sa nám schovával až do večera. Zo sedla sa trochu klesne a traverzom prejde až k ľadovcovej rieke, ktorú je treba preskákať. Za riekou je prvé táborisko a aj možnosť doplniť si vodu. Na vodu sa tu ale veľmi nespoliehajte, keď sme tu boli mi, z prameňa len kvapkalo. Lepšie si je vziať dostatok vody už zdola. Odtiaľto sa potom stúpa už viac kamenitým terénom až pod ľadovec Gergeti. Kým prídete k ľadovcu, držte sa viac vpravo, blízko zlomu do doliny ľadovcovej rieky. My sme si pod ľadovcom nasadili mačky a aj naviazali na lano (bola hmla a nikto nebol pred nami). Ale potom za nami šli turisti bez mačiek a pri nich horský „záchranár“ s koňom. Áno aj kone dokážu chodiť po ľadovci a to aj v takýchto výškach a ešte plne naložení. Keďže sme išli ako prví a nevedeli ako, občas na nás vodca s koňom zapískal a nasmeroval na správnu cestu. Potom sme už všade hľadali konské exkrementy, keďže sme vedeli, že tadiaľ bude viesť aj správna cesta :). Po ľadovci, okrem vyššie spomínaných orientačných bodov, sa držte v podstate stredom (nechoďte moc doľava ani doprava). Za ľadovcom je ešte prudký výstup suťoviskom až k meteostanici.

Keď sme konečne vyšli hore, základný tábor zahalil oblak, hmla sa plazila okolo stanov a ja som sa cítila ako vo sne. Bolo počuť syčanie horákov, kde tu zavoňala instantná polievka, rozhovory, ktoré pohlcovala všadeprítomná bieloba. Vybrali sme sa hľadať miesto pre naše dva stany, skoro všetky miesta obohnané kamennou stenou boli obsadené. Chalani našli jedno dobré miesto za veľkou skalou, pri Rakúšanoch. My sme si postavili stan na síce rovnom mieste ale bez skalnej steny proti vetru. Tú sme sa ešte rozhodli začali stavať, v noci bude zima a stena aspoň zadrží vietor. Výšku sme doteraz až tak necítili ale, keď sa človek zohol a zdvihol trochu väčší kameň veruže sa mu aj hlava zatočila. Podvečer oblak rozfúkalo a my sme na chvíľu zazreli Kazbek rovno nad nami.  Naša prvá päťtisícová hora a aj náš prvý ozajstný základný tábor.

Meteostanica nevyzerala nijak lákavo až na to teplo, ktoré by tam bolo. Vo vnútri je aj spoločná kuchynka s horákmi, variť by sa tu asi dalo ale, keď sme tam prišli mi, bolo tu veľa skupín s guidmi, ktorí tu pre nich varili a tak nebolo moc miesto na varenie. Náš plynový varič nám tu bez problémov fungoval. Voda tečie z rúry pred meteostanicou.  Inak na záchod sa chodí všade naokolo, čo je dosť nechutné. Pod meteostanicou síce je postavená kadibudka ale tá bola s prepáčením obs**tá. Ani logistika odpadu tu nie je veľmi premyslená, pod základným táborom je už dosť veľké smetisko. Turisti si sem nechajú vyniesť batohy ale žeby zniesli po sebe odpad, to už len málokoho napadne. My sme teda nechceli prispieť do znečisťovania a tak sme si odpad brali so sebou. Inak za stany sa tu platí na noc 10 lari (asi za tú vodu, čo tu spotrebujete) a chatári si to teda strážia. My by sme si vyšli stanovať aj vyššie ale nemali sme zas také teplé spacáky na stanovanie vo vyšších výškach a tiež neviem ako by to bolo s vodou v tom vyššom tábore.