4.deň - Niekde pred Atsuntou - Lúky pod Atsuntou

Štát:
Gruzínsko
Autor:
dominika.zv
Ohodnotenie:

V noci trochu spŕchlo, našťastie len trochu lebo ktovie, akoby náš bivak zvládol väčší nápor dažďa. Pod Atsuntou sme sa osviežili v ľadovcovej rieke, ktorú bolo treba prebrodiť na druhú stranu, výšľap o skoro tisíc výškových metrov až do sedla bol náročný, ale zostup ešte horší. Našťastie ten zostup nebol taký dlhý...

Ani nie pol hodinu od nášho provizórneho tábora sme došli k vojenskej poľnej stanici. Trochu som sa cítila ako pri táborovej hre, kde sa na každom stanovišti musí splniť nejaká úloha a za to dostanete pečiatku alebo ďaľšiu indíciu. Našou úlohou bolo ukázať pas, prehodiť pár slov s vojakmi, zápis do knihy a môžeme pokračovať ďalej. Hneď z vojenskej stanice sa klesá opäť k rieke, kde na druhej strane sú lúky, kde sme pôvodne chceli prespať. Chodník k Atsunte ale vedie stále po našom brehu rieky a opäť je treba vyšľapať kus do kopca. Cestička nesklamala a znovu pár krát stúpa a klesá k rieke až sme sa dostali k brodu. Po ceste nás predbehli ešte kone naložené batohmi s gruzínčanom, čo na nás začal po nemecky. My že kam ide a on že predsa na Atsuntu. Nehcelo sa nám veriť, že s koňmi tam vylezie ale pri brode sme stretli skupinku Nemcov iba s batôžkami, ktorí tiež idú cez Atsuntu a že bagáž majú na koňoch. Koníkov nám bolo trochu ľúto, hlavne keď sme schádzali z Atsunty tak sme neverili že to mohli zísť aj z 5 batohmi priviazanými k sedlu.

Nuž ale najprv spestrenie v podobe prebrodenia ľadovcovej rieky. Rieka je asi 3 metre široká a tak nad kolená hlboká. Po prebrodení rieky sa ide ešte po kameňoch proti toku menšiho potoka a potom sa odbočuje doprava na lúku, odkiaľ už začína stúpanie.

Údolie, ktorým sa stúpa k Atsunte je úplne napravo. Najprv sa ide po lúkach, kde by ste mali nájsť pekne vyšľapaný chodník. Polovica výstupu je potom po suťovom poli z rozsypanej brydlice. Voda sa dá nabrať, keď dôjdete k prvému kamennému poľu. Potom je voda až na druhej strane. Po suti sa stúpa cik cakom a na konci je pekný traverz až do sedla v 3430mnm. Zostup zo sedla bol náročný, nielenže je to strmé ale aj šmykľavé. Hlavne tá vrchná časť. Tu už moje obe kolená dosť protestovali a tento zostup bol pre mňa utrpením. Po asi hodine sme prišli konečne k lúkam. Tu sa už pri vode pásli vyčerpané kone, naši Nemci mali postavené stany trochu povyše vody. My sme si ich postavili, čo najbližšie k prameňu. Aj keď nebol to nijako výdatný prameň, z ktorého pili aj koníky, ale iná voda na okolí nie je a všetci sme z nej pili. Keď tak boli by sme na jednej lodi. Ale samozrejme nič nám z nej nebolo. Večer k nám občas prilietavali mraky. Niekedy sme sa ponorili do hmly, že nebolo vidieť ani na meter. Ale tak rýchlo ako prišli tak aj odišli a zas bolo krásne. Keďže sme stanovali asi v 2600 metroch tak väčšina oblakov sa aj tak držala v údolí a nám sa ponúkal neskutočný výhľad na celú tu krásnu hru prírody. Škoda len že večer už začalo prituhovať a my sme radšej zaliezli do tepla spacákov a nechali sa unášať únavou do ríše snov.