1. a 2.deň: Tbilisi - Omalo - Checho

Štát:
Gruzínsko
Autor:
dominika.zv
Ohodnotenie:

Prvý deň sme sa len presúvali z Tbilisi. Druhý deň sme už ale vykročili a to hneď poriadne 19 km. Sily sme mali ešte dosť aj napriek ťažkým batohom. Ale po ceste sa šľapalo dobre a nová krajina zamestnávala myseľ.

1.deň Tbilisi – Omalo

Ráno, teda skôr už okolo obeda sme sa vybrali na stanicu Isani, kde sme chceli zohnať mašrutku do Alvani. Miestny taxikári ale hneď zacítili príležitosť zárobku a nahrnuli sa na nás ako osy. Najprv bola cena 50 lari, nakoniec sme zjednali na 35 lari. Na osobu nás to vyšlo o niečo málo drahšie ako mašrutka. A taxíkom sme tam boli aspoň rýchlejšie (teda aspoň si to myslíme). V Alvani sme hneď prestúpili na jeep, v ktorom sme strávili ďaľšie 4 hodiny až do Omala. Omalo sa delí na dolné a horné. My sme sa dali vyviesť až do horného Omala, nad ktorým sa týči pevnosť Keselo. Takto vám to ušetrí pár kilometrov do kopca po prašnej ceste. V spodnom Omale je turistické informačné centrum ale ktovie, či by vám povedali nejaké novinky. My sme sa tam nezastavili a nemali s ničím problém. Stany sme si rozložili na lúke nad prvým guesthousom. Večer sme si ešte vybehli k pevnosti a nabrali vodu a cestou späť sme sa zastavili v guesthouse na pivko. Cena nebola zlá 2 l za 6 lari.

2.deň Omalo - Dartlo - Chescho
Dĺžka: 19 km
Z Horného Omala sme prešli popri pevnosti až na koniec dediny a odtiaľ sa napojili na prašnú cestu pre jeepy. Tá vedie celým údolím rieky Alazani až do dedinky Girevi. Keď zídete dolu z kopca na lúku, nájdete tu informačnú tabulu s mapkou a vedľa nej rozcestník. Ten vám ale veľmi nepomôže pretože názvy dediniek, na ktoré rozcestník ukazoval, vôbec nie sú na mape ani na informačnej tabuli. Odtiaľto sa dá ísť buď obkľukou po prašnej ceste alebo strmým stúpaním cez lesík priamo na kopec, kde sa napojíte na cestu. Trochu sme váhali, či ísť skratkou, nechceli sme sa stratiť už hneď prvý deň ale dobre sme spravili. Skratka tentoraz bola dobrá voľba. Na vrchu kopca je opäť rozcestník, ten už ukazuje na dedinku Dartlo vzdialenú odtiaľ 6,5km. Miernym klesaním po ceste sa dostanete až k rieke Alazani a na jej druhej strane do dedinky Dartla. V Dartle je reštaurácia označená ako Cafe. Dá sa tu najesť ak pred vami práve nohodovala početná skupina gruzínskych turistov. Keď sme tam prišli my, akurát dojedali a majiteľ povedal, že vlastne nemajú už nič okrem syra a chleba. Tak sme si dali aspoň to, však zatiaľ sme žiadne gruzínske jedlo neochutnali. Doniesli nám teda dva obrovské kusiská deravého veľmi slaného syra. Keď sme si to preložili našou salámou tak nebol to veru zlý obed.

Na konci Dartla v jednom neoznačenom dome je aj obchod, kde sa dajú dokúpiť nejaké základné potraviny a voda (ak by ste potrebovali fľaše). Inak vody je po ceste dostatok. Z Dartla sme sa rozhodli pokračovať ďalej do dedinky Checho. Pokračuje sa stále po prašnej ceste prosti prúdu rieky. Občas kľučkujete pomedzi stádo kráv, občas si preskočíte riečku ale stále obdivujete prírodu. My sme mali našťastie počasie ako vymaľované, obloha bez obláčikov, na čo sme aj neskôr nadávali lebo v údolí nebol skoro žiadny tieň, občas kde tu strom, čo sme hneď využili na oddych. Prvých 19 km s mega tažkými batohmi plnými jedla sme zvládli. V Chcecho sme si rozložili stan na vyvýšenom mieste povyše rieky. Hneď pod nami tiekol potok z priľahlého kopca. Maličký vodopád sme využili na rýchlu očistnú sprchu. Inak pitná voda tečie uprstred dedinky z gumenej hadice. Keď tak domáci vás nasmerujú :). Večer sa naše dva stany rozmnožili na 5, keď sa k nám ešte pridali Izraelčania, Švajčiari a jeden Čech. Party bola pri večeri a potom sme všetci ustatí zaliezli do stanov. Zajtra nás čakal opäť dlhý deň.