Andrejcová - Čertovica (2.deň)

Štát:
Slovensko
Autor:
dominika.zv
Ohodnotenie:

Trasa cesty na stiahnutie

Trasa Andrejcová - Čertovica
trasa-andrejcova-certovica.gpx

Dnešný deň treba začať skoro pretože pred sebou máte ešte viac ako polovicu cesty. Prvá polovica dnešného dňa, pokiaľ sa ide ešte po hrebeni, prejde rýchlo ale posledné tri hodiny chôdze cez zničený les, zničí aj zdatného turistu. Za 8/9 hodín sa ale môžete tešiť na pivko na Čertovici.

Ráno sme si nenechali ujsť východ slnka, síce sme nemali najvhodnejšie miesto, pretože slnko vychádzalo spoza Orlovej ale zato Tatry takto zrána boli nádherné. Na cestu sme sa ešte osviežili v prameni, doplnili zásoby vody, rozlúčili sa s našimi spolubývajúcimi a o siedmej vyrazili. Takto ráno sa dobre šľape, nie je teplo a od chrbta nás príjemne hreje slniečko. Jediné čo nás otravuje sú kríčky čučoriedok a brusníc, ktoré nám vkuse bijú do lýtok a to ani nehovorím o kosodrevine, cez ktorú sme sa predierali pri výstupe na Heľpiansky vrch (1586 m). Ale príroda je tu nádherná. Po asi trištvrte hodine sme sa dostali do sedla Priehybka (1468 m)a dotiaľto nás čakal strmý výstup na dnešný najvyšší bod a to na Veľkú Vápenicu (1691,2 m).

Naši spolubývajúci z útulne nás varovali pred zostupom z tohto kopca, že to nie je najľahšie a tak sme už boli pripravený na všetko. Zostup to je veru strmý a chodník občas pretínajú popadané stromy ale tých 500 výškových metrov klesania sme zvládli celkom bez problémov. V sedle Priehyba sme natrafili na ohnisko aj s lavičkami, čo nás priam pozývalo chvíľu si tu posedieť a doplniť zásoby energie. Čas sme mali výborný, podľa mapy to z Andrejcovej do tohto sedla trvá 2,5 hodiny no my sme to zvládli za 2 hodiny. Cesta ďalej pokračuje na Kolesárovú (1507,9 m). Strmé stúpanie, ktoré si obzeráme ešte zo sedla sa nám veľmi nepáči ale nakoniec zisťujeme, že to bol len krátky úsek a ďalej cesta vedie mierne do kopca väčšinou cez rúbanisko. Teraz nás čaká už len stúpanie na Oravcovú (1544 m) a Zadnú Hoľu (1619 m). Pred vami sa vypína kopec Homôľka (1659 m), ktorý ale našťastie len obídeme traverzom.

Pod Homôľkou sa ešte chvíľu predierame kosodrevinou ale pomaly zostupujeme opäť do lesa. Za rázcestím Havrania poľana začína dva a pol hodinová „prechádzka cez niekdajší les, ktorý zničila veterná smršť a dnes sú tu už na niektorých miestach len holé stráne. Turistický chodník je už preznačkovaný a nie je možné tu zablúdiť ako to bolo po minulé roky. Aj napriek tomu vám občas nezáživný pochod spestrí preskakovanie, podliezanie, či obchádzanie popadaných stromov. K útulni Ramža sme nakoniec došli za hodinu aj keď nám sa to zdalo ako celá večnosť. Ani sme sa tu nezastavovali a pokračovali ďalej k Bacúšskemu sedlu, ktoré sa nachádza uprostred ničoho na holej stráni. Tento obrázok sme posledné skoro dve hodiny videli všade a už by sme najradšej boli na Čertovici, ktorá je ale ešte stále hodinu cesty od nás. Posledný úsek cez „les“ k sedle za Lenivou sme išli už len so zotrvačnosti. Zo sedla vedie asfaltová cesta dole na Čertovicu, kde na vás čaká chladené pivko v niektorom z motorestov. My sme si vybrali jeden, v ktorom im práve čapované došlo a tak sme sa museli uspokojiť aj s fľaškovým ale cez toľkú únavu som sa už ani nedokázala hnevať. Dnešný úsek sme nakoniec zdolali tak ako sme chceli a to za 8 hodín. Z Čertovice sa dá ďalej pokračovať na Ďumbier a odtiaľ prejsť až na Donovaly ale o tom až nabudúce.