Zostup do Kazbegi a presun do Truso Valley (4.deň)

Štát:
Gruzínsko
Autor:
dominika.zv
Ohodnotenie:

Rýchly zostup cez 1000 výškových metrov ku kostolíku a odtiaľ autom do Kazbegi, kde sme vrátili požičané vybavenie. Ešte ten deň sme sa presunuli do údolia minerálnych prameňov Truso Valley, ktoré je vzdialené z Kazbegi asi 25 km.

Na druhý deň nás čakal len rýchli zostup ku kostolíku, kde sme si hneď odchytili jeden taxík, čo tu práve vyhodil turistov. Odvoz sme tenotraz zjednali na 20 lari za celé auto, cesta nahor pred 4 dňami nás vyšla na 50 lari. Cesta dolu sa zdala byť ešte rozbitejšia ako, keď sme išli hore. Po asi 20 minútach sme ešte zastavili pri budove horskej služby, že sa teda zahlásime, že sme šťastlivo zišli dolu. Záchranár, čo mal službu sa na nás celkom udivene pozeral, že čo vlastne chceme. Takže po zostupe sa tu odhlasovať už netreba. Nakoniec sme ešte išli vrátiť vybavenie. Stále bolo ešte pred jednou a tak sme za tento 4. deň nemuseli platiť. Odtiaľto sme sa pobrali k našemu guesthousu, kde sme si nechali pred výstupom nejaké nepotrebné veci. Tešili sme sa na teplú sprchu aj internet a hlavne jedlo. Nakoniec sme z toho mali len to jedlo :). Akurát dnes v celom Kazbegi vypadol prúd a tak teplá voda netiekla a internet samozrejme tiež nešiel.

Ale na druhej strane studená sprcha tiež padla dobre a teplé jedlo ešte lepšie (ešteže nemajú elektrický sporák). Poobede sme sa rozlúčili a šli stopovať na hlavný ťah na Tbilisi. Dnes sme sa chceli presunúť do mestečka Kobi vzdialeného z Kazbegi asi 20 km. Tu sme plánovali na druhý deň prejsť údolie Truso známe množstvo minerálnych prameňov, ktoré tu vyvierajú. Po asi pol hodine nám zastavilo staré terénne auto a v ňom sedel kňaz. Nevedel ani po Rusky a Anglicky už vôbec nie. Ani sme nedúfali, že sa štyria tak rýchlo a naraz dopravíme nielen do Kobi ale rovno k začiatku údolia. Náš kňaz išiel do kostola Abano, ktorý je uprostred údolia Truso. Z Kobi by sme inak museli ešte šľapať asi 5 km po prašnej ceste, po ktorej dosť často jazdili kamióny s kamením z meistneho lomu. Nášmu šoférovi sme z vďačnosti aspoň nechali nejaké ovocie, čo sme si v Kazbegi nakúpili. On teda ešte pokračoval ďalej po jedinej ceste (neceste) cez horský priesmyk do údolia Truso. Tu v Gruzínsku sa autom dostanete aj na najzapadlejšie miesta, síce si pri tom rozbijete polovicu auta ale Gruzínsci si z toho asi ťažkú hlavu nelámu. My sme sa ďalej pobrali hľadať nejaké vhodné miesto pre stany. Pár domov, čo tu je sú už rozpadnuté a nikto v nich nebýva. Turisti sem asi veľmi nechodia a keď aj prídu, tak len na pol dňa z Kazbegi a vrátia sa naspäť. Údolie je dlhé ale dá sa prejsť len po dedinku Kertisi, kde je už hranica s Južným Osetskom a ďalej turistov nepustia. Cesta tam aj späť je dlhá asi 16km. Je to ale taká ľahká prechádzka, stále po rovnike pričom vidíte nádherné kopce okolo seba a keď sa dolina začne viac otvárať na lúkach vyvierajú pramene, ktoré tu vytvorili biele travertiny. Na konci doliny pred Abanom je alebo teda bol gejzír, ktorý sa asi súdruhovia pred pár desiatkami rokmi snažili skrotiť. A tak teraz gejzír nevystrekuje k nebu ale zo škaredej rúry kolmo do rieky.

Ak máte deň nazvyš a ste v okolí Kazbegi určite sa prídte pozrieť aj do Trusa. Je tu krásna príroda a takúto turstiku zvládnu aj menej zdatní turisti.