Ako som sa zamilovala do gréckej Pargy

Typ ubytovania:
Apartmán
Autor:
ST
Ohodnotenie:

Bolo to tak strašne dávno a predsa mi tá sýtomodrá farba utkvela v pamäti. Pohľad na Pargu v lúčoch zapadajúceho slnka bude pre mňa navždy jednou z najkrajších spomienok.

Do Grécka sme sa vybrali po troch rokoch šetrenia na dovolenku pri mori. Vysnené Grécko sme nakoniec predsa navštívili, aj keď sme išli na úsporný režim. S kuframi plnými sáčkových polievok a wifoniek sme k moru cestovali rozheganým autobusom, miesto sa nám ušlo rovno nad kolesom, čo bolo s mojím žalúdkom doslova a do písmena prekliatie, a navždy si budem pamätať nepriateľskú benzínku v Rumunsku, kde nás nechceli pustiť bez nákupu na záchod. Dolámané sme po dni cestovania dorazili do jedného z najkrajších miest, aké som v živote navštívila – do Pargy.

Parga je mestečko na juhozápade Grécka a má tú výhodu, že sa z nej ešte nestala turistami prepchatá dovolenková destinácia. A hoci určite má mnohých návštevníkov a obdivovateľov, zachováva si svoje grécke čaro malého mesta. Keby bola Parga na Slovensku, patrila by u nás k jedným z najmenších miest a jej okres (δήμοι) je veľký asi ako náš okres Bytča. 

Celé mestečko sa rozkladá pozdĺž mora, veľkú časť tvorí dlhá piesočnatá pláž, z ktorej sa cez úzke uličky dá preniknúť až do centra. Kým pláž treba obdivovať zavčas rána, centrum je zase najpôsobivejšie večer. Typické grécke jedlá a sladkosti, z ktorých sa vám už len pri letmom pohľade navždy zlepia ústa, na vás celé dni čakajú vo výkladoch. A to doslova. Celé dni na nich v tých výkladoch praží slnko a vy sa okolo toho prechádzate, takže večer, hoci máte veľkú chuť, máte už aj riadny strach niečo z toho ochutnať. Najesť sa do troch eur tu nie je problém, hoci určite treba aspoň raz vyskúšať reštauráciu vytesanú do skaly na ruinách hradu. Prechádzať okolo nej budete zrejme každý deň a rybky, kraby a iné morské potvorky v nej si môžete na svoj tanier vybrať ešte živé. Nemusím dodávať, že túto možnosť som ako jemná duša nevyužila.

Ubytovali sme sa v malej útulnej vile. Bola obrastená olivovníkmi a hoci majitelia nevedeli žiadny cudzí jazyk, kompenzovali to ochotou, komunikatívnosťou a širokými úsmevmi. V pozadí im vždy bežala nejaká tá grécka tragédia, hoci som nikdy nepostrehla nikoho pri tom, že by ju naozaj pozeral. Štandardou službou bolo dôkladné vyzametanie izby upratovačkou (piesok sme mali VŠADE) každý deň. Náš prvý kultúrny šok nás navštívil v momente, keď sme si sadli na záchod a nápis nás slušne prváckou angličtinou prosil, aby sme toaletný papier nehádzali do záchodovej misy. Ach, tie úzke grécke potrubia... nuž teda sa papier hádzal do koša, ale keď si na to raz človek zvykol, nebolo sa na čo sťažovať – kôš vynášali taktiež každý deň.

Čo sa cestovania týka, mimo vylihovania na pláži sme sa vybrali na výlety na priľahlé ostrovy. Loďka nám raz zastavila aj nad azúrovo modrým morom, kde sme dovideli až na dno a počas plavby nám boli vysvetľované všakovaké zaujímavé informácie. Gréckou angličtinou, samozrejme, teda za pravosť a zrozumiteľnosť nikto neručil. No to by ste museli byť extrémny cholerik, aby ste sa v grécku trošku neuvoľnili a takéto veci ste jednoducho nenechali plynúť ako more v pozadí.  

Keďže sme na dovolenke nemohli rozhadzovať, varievali sme si, miesto navštevovania reštaurácií, sáčkové polievky a cestoviny. Dnes mi je z toho tak trpkosmiešne, vtedy by sme to však inak rozpočtovo neboli utiahli. Čo čert nechcel, z jednej sáčkovky s guľášovou príchuťou nám prišlo v strede pobytu veľmi zle. Teploty, pot, záchod a posteľ (a iné nemilé veci, ktoré sa do článku nehodia), sa stali našimi spoločníkmi na niekoľko dní – typická otrava exotickým jedlom. Akurát to jedlo nebolo nijako exotické, len vysušený glutamánový humus kúpený v slovenskej samoobsluhe. Ja som dostala horšiu formu „tej veci“ a keď som dlhodobo nebola schopná udržať v sebe čo i len lyžičku vody, Gréci dostali možnosť ukázať sa ako milý a ústretový národ. Hneď ako uvideli, že je zle (a veruže to bolo poznať na prvý pohľad), naložili ma do auta a viezli do Pargy k najbližšiemu lekárovi. Ten dokonca vedel aj anglicky, poskytol infúzie, dobré rady a po preukázaní európskeho preukazu poistenca za to ani nič nechcel. Trpezlivý šofér nás neváhal odviesť aj späť a ja som po troch dňoch vyšla z izby chudšia ako kedykoľvek predtým. A s kolou v ruke, samozrejme (tá žalúdok utíšila najlepšie). Spätne si hovorím, že som na dovolenke nikdy nevyzerala lepšie. Hoci to utrpenie za tým by som teda ako vhodný spôsob diétovania neodporúčala.  

Pargu sme po desiatich dňoch opúšťali len s ťažkým srdcom. Malé mestečko s nádychom histórie a pravej gréckej kultúry, so stánkami s ovocím a zeleninou, príveskami, oblečením a všakovakými inými suvenírmi a predovšetkým milí ľudia, nám pomohli užiť si jeden z najkrajších pobytov vôbec. Na grécku dovolenku budeme navždy dobre spomínať a všetkým ju vrelo odporúčame! A ak si chcete dovolenku tiež zorganizovať sami bez cestovky, určite skúste vyhľadávanie ubytovania cez avander.sk. Nám sa to osvedčilo :).