Výstup na Grossglockner

Štát:
Rakúsko
Autor:
dominika.zv

Odporúčané ubytovanie

Výstup na najvyšší vrch Rakúskych Álp doplnený o informácie o chatách a fotky.

Potrebné vybavenie:

  • Horolezecké lano (50 m)
  • Sedací uväz (alternatívne aj prsný uväz)
  • Mačky, cepín, prilba
  • Ferratový set
  • Smyčky
  • min. 2 karabíny na osobu
  • aspoň 2 expresky na prípadné istenie

 

Naša varianta výstupu:

1.deň: Príchod na parkovisko poobede, výstup k Stüdlhütte (výstup trvá zhruba 3 hodiny)
2.deň: Výstup na vrchol a ubytovanie v chate Erzherzog-Johan Hutte.  (K chate to trvá okolo 3 hodín, na vrchol minimálne ďaľšie tri (záleží od premávky – my sme na niektorých úsekoch pod vrcholom čakali aj trištvrte hodinu – záleží aký ste priebojný, ale práve na tých priebojných som najviac nadávala, takže radšej opatrnejšie a byť v strehu ani nie tak, že by to bol nejaký náročný výstup ale kvôli ľuďom)
3.deň: Zostup na parkovisko z Johan hutte (okolo 3 hodín)

*Časy sú len orientačné a za dobrého počasia.

Variant ako vyjsť je viacero. Ako sme sa tak bavili so spolubývajúcimi, tak jedni išli z parkoviska priamo na Johan Hutte, kde prespali. Druhý deň skoro ráno sa vybrali na vrchol a potom hneď išli dole až k autu. Nevýhoda je, potom to šoférovanie až domov.

1.deň

Zo Slovenska ale aj z Čiech je najvyšší vrch Rakúska celkom ďaleko. Z Prahy, odkiaľ sme vyrážali my, je to s prestávkami tak 7 hodín autom. Posledné dve hodinky sa ide už po rakúskych okresných cestách, ktoré sa krútia medzi horami. Keď je krásne počasie ani neviete, kam sa skôr pozerať. Za mestom Mittersill je 5 km dlhý tunel, ktorý je ale platený (10 Eur jeden smer). Ešte budú chcieť od vás ďalších 10 Eur za posledných pár kilometrov po ceste k parkovisku pri chate Lucknerhaus, kde si môžete nechať auto a vyraziť do hôr. Výhodou je, že parkovisko je položené dosť vysoko - 1918 mnm. Parkovanie je už potom zdarma a na parkovisku sa dá aj prespať.

Ako sme odparkovali začalo poprchávať a s prestávkami pršalo až k Stüdlhüte, kde sme mali rezervované ubytovanie. K prvej chate Lucknerhutte vedú dve cesty, ktoré sa pod chatou spájajú. Jedna vedie po pravej strane potoka, je to úzky chodník s náučnými tabuľami a druhá po pravej strane. Táto cesta je širšia, chodí tadiaľto viac ľudí, povrch je zo šotoliny.  Z prvej chaty už vedie užší turistický chodník, ktorým vystúpate až k Stüdlhütte. My sme tu mali rezervované ubytovanie. Chata je moderne vybavená, celá drevená.

2.deň

Zo Stüdlhütte sme druhý deň vyrazili o šiestej a to sme boli skoro medzi poslednými. Najprv krátky traverz až k ľadovcu. Pod ľadovcom sme sa už radšej naviazali na lano, aj keď v snehu už bola vychodená cestička skupinami, ktoré šli pred nami. Po prejdení ľadovca sa môžete napojiť buď už zo spodu na ferratu alebo ešte vystúpate vyššie po ľadovci a napojíte sa až na druhú časť ferraty. Tým sa  vyhnete jej ťažšej spodnej časti. Inak ferratou sa vyšvihnete až k najvyššie položenej chate v Rakúsku - Erzherzog-Johan Hutte, ktorá sa nachádza vo výške 3454m. Tu sme si dali chvíľu prestávku, pred nami sa už k vrcholu štveralo celkom veľa ľudí. Ponáhľať sme sa veľmi nemali kam, počítali sme s tým, že tak či tak čakať na vrchol budeme musieť. Z Erzherzog-Johan hutte sa stúpa po snehovom chrbáte až k úzkemu strmému žľabu, ktorým sa vyšvihnete do prvého sedla. Tu už cesta vedie po hrebeni, ktorý je v niektorých miestach dosť strmý a je potrebné dávať pozor na každý svoj krok. Väčšinou sú skupinky naviazané na lano. Je to určite bezpečnejšie a tým môžete aj využiť železné tyče na postupné istenie. Tyče sú od seba vzdialené zhruba na 10 metrov. Takým malým úspechom je výstup na Kleinglockner (3770mnm) odkiaľ to je na Grossglockner už len kúsok. Najprv je potrebné zísť do úzkeho sedla, kde máte priestor maximále tak na stoj znožmo. Po pravej strane je známy Palavicciho kuloár (ťažká výstupová cesta so sklonom medzi 55°až 60°). Sedielko je najlepšie rozvážne „prebehnúť“ na druhú stranu, na jednom aj druhom konci je možnosť zaistiť sa o železné tyče. Posledných 30 metrov pod vrcholom si aj trochu zaleziete po skale, nie je to ale nijak náročné lezenie. Záver vedie ešte kus po snehu a vrchol je váš. Pri peknom počasí je tu naozaj nádherný výhľad. Na vrchole sa stretnete aj s lezcami, ktorí vyšli inými cestami takže je tu celkom rušno. Naspäť sa už všetci vracajú normálkou. Ak si odmyslím to množstvo ľudí, ktorým ste sa museli neustále vyhýbať, je to veľmi pekný výstup, nie je zadarmo, výšľap až k poslednej chate je fyzicky náročný, hrebeňovka si zas vyžaduje odvahu a skúsenosti s pohybom po skalách. Je potrebné mať zvládnutý aj pohyb po ľadovci. Ale ten pocit, že nakoniec ste to zvládli stojí za to.

Musím priznať, že toto bol náš prvý ozajstný vysoký kopec so všetkým, čo k tomu patrí - ľadovec, trochu lezenia, strmé svahy. Možno sme až tak pripravený neboli ako by sme mali (ešte večer pred výstupom v chate sme sa učili ako si vôbec zaviazať prsný uvazok, ktorý sme nakoniec aj tak nepoužili :), ale pokiaľ sa človek nesplaší a počasie je dobré tak je to všetko relatívne bezpečné.