Hrebeňom Západných Tatier

Trasa: Parkovisko pri chate Zverovka – Roháčsky vodopád – Spálená dolina – Baníkov (2178) – Tri kopy (2186) – Plačlivé (2125) – Ostrý Roháč (2088) –Volovec (2063) – Ťatliakova chata – chata Zverovka
Dĺžka: 24 km
Náročnosť: Veľmi náročná vysokohorská túra zo všetkým, čo k nej patrí. Ostré stúpania a prudké klesania si vyžadujú fyzickú zdatnosť. Hned ako si vystúpate jeden vrchol zídete dolu a opäť vás čaká stúpanie min o toľko koľko ste si zišli dole. Čo nie je dvakrát motivujúce. :) Reťaze na Ostrom Roháči odvahu a tiež trochu horolezeckých schopností. Určite to nie je túra pri premenlivom počasí, pretože na kopcoch je ťažko niekede sa skryť a miest na zostup do doliny nie je veľa.
Turistická značka: žltá, červená, modrá

Začiatočný bod je chata Zverovka, kde si môžete odstaviť auto a vydať sa na cestu. Ďalej vás už autom nepustia a tak ešte asi 2 km si prejdete síce po asfaltovej ceste ale peši cez rázcestie Adamcuľu. Chvíľu idete ešte po asfaltke ale neskôr už  začína prudšie stúpanie lesom po žltej značke. Asi po 20 min. nájdete odbočku k Roháčskemu vodopádu. Ten je od turistického chodníka len pár desiatok metrov. Po pár fotkách s vodopádom pokračujeme ďalej v stúpaní až vyjdeme do pásma kosodreviny, do Spálenej doliny. Na začiatku doliny je rázcestie s pár lavičkami. Tu si dávame chvíľu oddych. Je tu veľmi pekný výhľad na Roháčske kopce, ktorých prechod nás dnes čaká. Hneď najvyšší – Baníkov sa hrdo vypína nad nami. Odtiaľto sa dá odbočiť na Roháčske plesá (pomerne nenáročná a pekná túra) alebo ako my, pokračovať ďalej po žltej značke na Baníkov. Trasa vedie pomedzi kosodrevinu, stúpanie zatiaľ nie je také náročné. Pomaly za sebou zanechávame aj poslednú kosodrevinu a začínajú skaly a prudšie stúpanie až do Baníkovského sedla (2040mnm). Tu si opäť dávame oddych na vydýchanie. Prvýkrát sa nám ukazuje aj Liptovská kotlina, ktorá je ešte takto zrána pod oblakmi. Baníkov, najvyšší vrch západných Tatier, je už len pol hodinu cesty od nás. Na vrchole sme sa zapísali do vrcholovej knihy a pokračujeme ďalej. Dnes nás čakajú ešte podobne vysoké ďalšie 4 kopce, ktoré si odtiaľto môžeme pekne prezrieť. Zdajú sa ďaleko a vysoko. Pri zostupe z Baníkova nás čakajú prvé reťaze. Ďalší kopec pred nami je Hrubá kopa. Výstup je bez reťazí ale dal zabrať. Opäť sme vo výške 2166 m.n.m.. Za ňou nás hneď čakajú Tri kopy. Jednu kopu vyšľapeme hore a zídeme dole, druhá kopa hore a dole, a ešte do tretice hore a dole a sme v Smutnom sedle. Tu môžete odbočiť na modrú značku a zísť cez Smutnú dolinu k k Ťatliakovej chate. My ideme ale ďalej, čaká nás Plačlivé. Žeby ten výstup bol až tak zničujúci, že budeme plakať? Z 1962 m.n.m. začíname stúpať do 2125 m.n.m. Neplakali sme ale spotení sme dostatočne. Na vrchole si dávame obed. Výhľad je tu neskutočný. Zostup z Plačlivého bol celkom náročný, keď sme zišli do sedla pod Ostrý Roháč, ľutovali sme tých, čo nám šli oproti. Výstup zo strany od Ostrého Roháča je určite náročnejší. Kratší ale strmší. No my sme šli zatiaľ dobrým smerom.

Ostrý Roháč je často prezývaný aj ako slovenský Matternhorn . Nie preto, že by na ňom zahynulo mnoho horolezcov ale jeho východná stena (pohľadom od Jamnického plesa) vraj pripomína túto majestátnu horu. Práve zostup z tejto východnej strany nám dal zabrať, sú tu celkom nebezpečné úseky s reťazami. Pod Ostrým Roháčom v Jamnickom sedle sme si trochu vydýchli, najhoršie máme za sebou. Už len výstup na oblý Volovec, po peknom chodníku, bez reťazí, bez kameňov. Na vrchole bolo znovu rušno, odvšadiaľ bolo počuť poľštinu. Predsa cez Volovec prechádza štátna hranica. Napravo od nás Poľsko na ľavo Slovensko a nad nami búrkové oblaky. Pridali sme do kroku. Na Ťatliakovej chate sme boli za niečo viac ako hodinku a akurát sa trochu rozpršalo. Ešte posledných 5 km dolu po asfaltke k chate Zverovke. To som už od únavy ledva prepletala nohami. Dnešných 5 zdolaných vrcholov dalo zabrať, svalovku som cítila ešte týdeň potom. Je to ale nádherná túra. Síce veľmi náročná ale stojí to za to.